|
Anton Jančovič, SDB
18. január 1905 - 14. január 1971
 Zločinná komunistická moc ho zastavila v plnom rozlete síl a zabránila mu pokračovať v práci, ktorej bol plne oddaný. Tým však viac len vyniklo to veľké, čo sa spája s jeho menom: Sila osobnosti a charakteru.
Rajecký rodák Anton Jančovič, syn Matúša a Márie Jančovičovej, rodenej Smieškovej, sa narodil v Rajci 18. januára 1905. Vyrastal so súrodencami Kornéliou, Viktorom, Jozefom, Máriou, Ferdinandom, Jozefínou a najmladšou Annou.
Základné vzdelanie získal v ľudovej škole v Rajci (1912 - 1917). V štúdiu pokračoval na gymnáziách v Žiline a v Nitre, kde na jar roku 1925 aj zmaturoval. Salezián
Krátko po maturite Anton vstupuje do noviciátu u saleziánov v slovinskej Radne. Tam 15. augusta 1926 skladá prvé sľuby a absolvuje pedagogické štúdiá a prax. V rokoch 1929-1934 odchádza na teologické štúdiá najprv do talianskeho Turína a potom do Ľubľany v Slovinsku. V Ľubľane skladá 9. januára 1932 doživotné sľuby a 7. júla 1934 prijíma kňazskú vysviacku. Primičnú omšu v rodnom Rajci slávi v lete v roku 1934.
Na Slovensku Po vysviacke sa vracia na Slovensko do saleziánskeho ústavu v Šaštíne, kde pôsobí ako ekonóm a od roku 1936 ako direktor komunity. Po troch rokoch odchádza do Michaloviec, aby zabezpečil rozvoj tamojšieho saleziánskeho diela, vrátane výstavby domu, internátu a kostola. Don Jančovič zostáva v Michalovciach do jesene roku 1947, potom pôsobí ako direktor v komunite v Hronskom Beňadiku, kde mali saleziáni noviciát. Prenasledovaný V marci 1950 je v rámci Akcie Kláštory internovaný v Pezinku, potom je vo vykonštruovanom procese spolu s ďalšími rehoľníkmi 14. augusta 1951 odsúdený na päť rokov väzenia. Trest si odpykáva vo väzniciach v Bratislave, Leopoldove, Ilave, Mladej Boleslavi a vo Valdiciach. Z väzenia je prepustený v roku 1954. Nasledujúce dva roky pracuje na Štátnom majetku vo Valdiciach. Opäť v Rajci V roku 1956 sa vracia do Rajca. Pretože nedostal štátny súhlas na výkon pastoračnej služby, pracuje ako robotník na Štátnom majetku v Rajci. Až neskôr dostáva súhlas pre pastoráciu v rodisku. Žije ako dôchodca u príbuzných, venuje sa mládeži a miništrantom, často s nimi chodí na výlety do prírody.
Zdravie dona Jančoviča je však už nenapraviteľne podlomené väzením a prežitým utrpením. Dňa 14. januára 1971 vo veku 66 rokov dokonáva svoj život v nemocnici v Žiline.
Pohrebné obrady 16. januára 1971 vedie Dr. Ján Pásztor, nitriansky kapitulný vikár.
Salezián Anton Jančovič je pochovaný na cintoríne v Rajci. V decembri 2023 mu mesto Rajec udelilo titul Čestný občan mesta Rajec in memoriam.
„Buď BOHU vďaka,
že v jeho účinkovaní nám dal príklad a vzor nábožnosti, horlivosti, a vytrvalosti vo viere.“
Requiescat in pace!!!
Zdroj text a foto: archív rodiny Jančovičovej; Slovenský saleziánsky archív
|
