Farnosť Rajec

 

 

Tu pracoval otec Jozef viac ako 50 rokov. Bol dobrým profesorom fyziky, chémie a maľovania, tak o ňom hovorili jeho bývalí žiaci, ktorí si na neho spomínajú s vďačnosťou. Dobre poznal svoje ročníky, od svojich žiakov veľa vyžadoval a nútil ich študovať. Svojich chlapcov poznal do hĺbky, vedel, kto je kto.

Salezián pri práci
Všetko, čo sa týkalo elektroinštalácie, prešlo jeho rukami. Počas mnohých rokov bol poverený premietaním filmov chovancom a členom kňazského rádu. Bolo ho možné vidieť všade, ako zavádzajú alebo opravujú elektrické spotrebiče, ako sa šplhá po rebríku, ako lezie po strechách, dokonca vyliezol na najvyššie miesto veže Kostola Márie Pomocnice. Veľká časť elektrických inštalácií saleziánskeho „Diela de Breňa" je výsledkom práce otca Jozefa. Koľko dobra vykonal salezián, ktorý celým svojím telom i dušou vykonával svoju prácu.

Salezián a horlivý kňaz
Saleziáni, ktorí ho osobne poznali, sa o ňom vyjadrili ako o dobrom rehoľníkovi, ktorý ponúkol Bohu svoj život, aby nasledoval Krista a pracoval pre neho pri budovaní Božieho kráľovstva. Bol vždy verným kňazom; jeho zbožné správanie vlievalo vieru tým, ktorí ho videli, jeho slová boli vždy láskavé a pomáhali ľuďom žiť, ako majú žiť skutoční kresťania.
 

 

Môj Bože!
Ty si ma povolal k svojej službe 
a viedol si ma k nej od mladosti po cestách rôznych náhod, 
pri ktorých boli v hre aj motívy ľudské, až príliš ľudské. 
Ak som ostal v tomto povolaní tak dlho, 
je i tá vernosť zas len ďalším darom Tvojej dobroty. 
Svojím kňazstvom si ma premenil na posla 
Ježišovej radostnej zvesti a hlásateľa Tvojho slova. 
Na kazateľnici, v spovednici a v škole som prednášal 
Tvoje slová života, nádeje a odpustenia. 
Ale ako často moja ľudská reč a lacná chytrosť prikrývali 
ako popol žiar Tvojich vlastných slov! Často len zo zvyku! 
Ako často som miesto slov Božích hovoril slová ľudské! 
Odpusť mi! 
Ale sa Ti priznávam, že väčšinou nečakane, 
ten div, v mojich nabifľovaných a udýchaných slovách 
sa ujal Tvoj Duch a dal im vzklíčiť v ľudských srdciach, 
aby do nich priniesli radosť, svetlo, silu a pokoj, 
túžbu po živote bez konca. 
Ty si ma učinil správcom Tvojej Cirkvi, 
jej tajomstiev, vysluhovania sviatostí. 
Viem, môj Bože, 
že i toto sviatostné konanie nebolo vždy účastné môjho srdca, 
ba často lenivé a nedostatočné. 
Aleje pre mňa predsa útechou, že všetko moje počínanie 
skrz úbohosť môjho srdca, bolo znášané svätosťou Tvojej Cirkvi, 
ktorú vždy posväcuje Duch, čo v nej sídli. 
Ďakujem Ti, že toľko rokov môžem stávať pri Tvojom oltári. 
Ďakujem Ti, že si mi dal ľudskými slovami vyslovovať 
a činiť zreteľnými Tvoje vlastné slová, slová odpustenia. 
Ďakujem Ti z hĺbky môjho srdca, že som poznal Don Bosca, 
ktorého som miloval vždy, od prvého momentu! 
Matka Božia nech mi bude Pomocnicou 
a nech ráči prosiť za mňa o odpustenie, 
že moja láska nebola vždy tam, kde som bol ja a moje skutky! 
Cítim sa dlžníkom toľkých ľudí, 
s ktorými ma život zviedol dohromady a potom znovu rozdelil, 
a na ktorých som snáď aj zabudol.
Teraz im už nemôžem dať to, čo odo mňa očakávali márne.
Daj im to Ty, Pane, 
a mne udeľ svoje odpustenie a ukáž svoje milosrdenstvo, 
ktoré vie spájať nás hriešnikov aj vtedy, 
keď sa nevieme nájsť sami medzi sebou. 
Som už starý. Ale aj to je Tvoja milosť, 
pretože nádej na večný život sa umocňuje práve dozrievaním 
a pretože Ty vieš pridávať práve tam, kde príroda uberá. 
Ako dlho to bude ešte trvať, než sa objaví rozhodujúci večer? 
Neviem. Preto idem stále spokojne v diaľ, dokiaľje deň. 
Idem s prázdnymi rukami. Ale to je dobré. 
Tak ma to tiahne k Ukrižovanému, 
aby som sa díval na Neho a šiel za ním. 
Môj Bože, čo príde potom,

bude už len blaženosť Tvojho neskonalého milosrdenstva.
Amen.