 |
kňaz
salezián
grafik
spisovateľ
pedagóg
redaktor
fotograf
|
 |
|
Krátky životopis
• narodil sa 21. 3. 1925 v Rajci
• 1943 - 1946 štúdium na gymnáziách v Šaštíne a v Trnave
• po praxi sa stal v r. 1949 poslucháčom Saleziánskej bohosloveckej školy v Žiari nad Hronom
• 13. - 14. 4. 1950 prebehla násilná likvidácia kláštorov komunistickým režimom, sústreďovanie bohoslovcov
a rehoľníkov v Podolínci
• 22. 10. 1950 tajný útek do exilu
• po dokončení teologického štúdia v zahraničí prijatie kňazského svätenia 1. júla 1953, (hoci pre krajanov
mohla byť odslúžená primičná sv. omša až o 16 rokov neskôr 20. 7. 1969 pri krátkodobom uvoľnení režimu)
• 1953 - 1955 štúdium pedagogiky a katechetiky v Turíne, do 1970 pôsobenie v Turíne
• do 1992 pôsobenie v Ríme
• 1992-2005 pôsobenie na Slovensku
Barbarská noc a útek
Keď som 1. septembra 1949 nastúpil do seminára, vtedajší komunistický režim už pripravoval likvidáciu rehoľných domov, ktorá prebehla z 13. na 14. apríla 1950 - počas tzv. barbarskej noci. Najprv sme boli všetci slovenskí saleziáni sústredení v Šaštíne, potom o desať dní znova barbarsky odvezení do Podolínca a iných sústreďovacích táborov. V Šaštíne nás mladších nútili, aby sme slobodne podpísali vyhlásenie, že odchádzame z rehole. My sme sa však slobodne rozhodli neodísť. Vtedy som sa začal veľmi modliť, aby som saleziánske a rehoľné povolanie nikdy nezradil.
Po piatich mesiacoch som bol preložený na "prevýchovu" do Pezinka, odkiaľ som sa výnimočne na pár dní dostal k rodičom do Rajca. Práve vtedy som sa dozvedel, že skupina mladších saleziánov pričinením Františka Revesa a blahoslaveného Titusa Zemana sa chystá tajne utiecť za hranice, a tak som sa pridal k nim. Z 22. na 23. októbra 1950 sme sa po veľkom a nebezpečnom prekročení Moravy dostali do rakúskej dedinky, kde sa nás ujali obetaví ľudia.
Po dvoch týždňoch putovania Rakúskom a celonočnom zdolávaní alpského priesmyku vo výške 2500 m.n.m sme sa dostali do Talianska. Dňa 4. novembra sme mohli pokľaknúť v Bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov v Turíne a ďakovať jej a donovi Boscovi za ochranu a pomoc.
Činnosť v zahraničí
• Od roku 1955 pracuje v Turíne ako redaktor rozšíreného mesačníka "Meridiano 12"
• 12 rokov pracoval ako vedúci audiovizuálneho oddelenia Libreria Dottrina Cristiana v Turíne, kde jeho rukami
prešlo vyše 400 krátkych filmov s rôznymi námetmi: od náboženstva cez rozprávky po prírodné vedy,
ktoré vychádzali v mnohých jazykoch
• Venoval sa aj edičným prácam pri vydávaní gramoplatní
• Nadviazal kontakty a spoluprácu aj s mnohými inýmisvetovými vydavateľstvami a na tému katechetickej
práces mládežou prednášal na popredných medzinárodnýchfórach v Miláne, Florencii, Verone, Siene,
Benátkach, ...
• V rokoch 1970-1976 sa stáva riaditeľom Malého seminárapri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme
• 1976-1992 ako gymnaziálny profesor vyučuje náboženstvo,dejepis, sociológiu, kreslenie a estetiku
• V Taliansku vytvoril množstvo ilustrácií do kníh slovenských exilových tvorcov
• 16 rokov bol redaktorom časopisu Slovenské hlasy z Ríma
• počas 15tich rokov spolupráce s Vatikánskym rozhlasom pripravil takmer 600 pätnásťminútových vysielaní
Činnosť pre Slovensko
• Návrat domov po 42 rokoch po páde Železnej opony 15. 9. 1992
• Učí na Gymnáziu sv. Jána Bosca v Šaštíne
• Založil a niekoľko rokov redigoval časopis Mariánske zvony
• Pokračuje vo výtvarných aktivitách a v ilustrovaní kníh autorov kresťanského zamerania
• Je autorom viacerých kníh:
napr. Pokračovatelia dedičstva (1995), Víťazstvá mladých (1995), Kariéra svätých (1996) a iné.
• Sprievodca - tlmočník pri návšteve sv. Otca Jána Pavla II.na Slovensku
• Spolupracoval na časopise Don Bosco dnes
• Preložil veľa materiálov zo slovenčiny do taliančiny aj k beatifikačnému procesu k vyhláseniu Zdenky
Schelingovej za blahoslavenú. Živo sa zaujímal o dianie v meste a farnosti Rajec, publikovaldo miestnych
periodík, prichádzal prednášať pre deti a mládež zo škôl v Rajci napr. na tému Turínske plátno, navrhol logo
detskému speváckemu zboru Konvalinky, taktiež vitráže do Kostola v Ďurčinej, ...
• Pri príležitosi 800. výročia prvej písomnej zmienky mesta Rajec mu bolo v roku 1993 udelené
"Čestné občianstvo mesta Rajec"
Ďakujem Pánovi, že som aj týmto
spôsobom, skôr ako laik a samouk,
mohol priblížiť aspoň trochu Toho,
ktorý je KRÁSA ABSOLÚTNA
týmito mojimi iskričkami krásy.
(z osobnej korešpondencie)
|
Andrej Pauliny, SDB - úvodná stránka